Tak pri stole rozmýšľam pre seba ... do debaty :) pesimismus má blízke a vzdialene zdroje; pre kľudnejší život asi treba prekročiť či vyriešiť tie blízke a na tie v diali, na ktoré nedosiahneš v danú chvíľu, sa vykašlať či mať ich pozadí a prihliadať na ne pri konaní; tie vzdialené príčiny sa dajú odstrániť ihneď len radikálnou a bolestivou cestou; odstraňovaním vzdialených príčin pozvoľna - na to treba trpezlivosť a čas, odstrániť ich možno výchovou a vzdelaním, čo by sa mohlo časom premietnuť do výsledkov volieb čo by malo zase dosah na zmenu politických a sociálnych systémov ... veď za tých 50 či 100 stáročí sme si neosvojili ani takú praktiku, ako je učiť a brať si skúsenosť z konaní, ktoré viedli k útlaku iného človeka, či útlaku národov. Mali by sme nezabúdať na výsledky konaní, ktoré priniesli smrť a utrpenie. My učíme potomkov na krivdy nezabudnúť. A darí sa nám to :). Je to začarovaný kruh a človek svojou podstatou nie je schopný sa z neho dostať.
Tonda by reval aj napapaný a oblečený v teple :). Asi nemal naladu. Deti niečo musia zniesť. Raz píšeme, aké máme deti utlocitné a raz sa bojime aby ich neodfúklo pri fotení. Co musia zniest deti utecencov, spoluobcanov v osadách a chudobnom svetle pri zhánani obživy. Nebudme zbytocne precitlivení. Takto bude Europa poľahky prevalcovaná ... :) .
Dušan Seifert |
Dušan Seifert |
Dušan Seifert |
Dušan Seifert |
Dušan Seifert |
Dušan Seifert |
Dušan Seifert |
Dušan Seifert |
Dušan Seifert |
Dušan Seifert |
Dušan Seifert |
Dušan Seifert |
Dušan Seifert |
Dušan Seifert |
Dušan Seifert |
Dušan Seifert |
Dušan Seifert |
Dušan Seifert |
Dušan Seifert |
Dušan Seifert |