Zaujímavá mohla byť aj verzia s polarizákom.

JB: Cením si výpovednú hodnotu tvojho komentára. Kvôli takým má zmysel podeliť sa o fotky na fóre ako PP, pretože dávajú možnosť rásť cez reflexiu.

Neviem, či je moja predstava o psychológii vnímania atypická (živím sa okrem iného vzdelávaním - hoci viac slovným ako vizuálnym), ale stále sa učím "tlmočiť" trojrozmerné viaczmyslové vnímanie do limitovanej dvojrozmernej plochy bez vône, dotykov, zvukov... Pri tejto konkrétnej fotke som chcel ukázať kontext tak, ako som ho v spleti podnetov odčítal - to, že je to pre niekoho "overkill" na mojej skúsenosti nič nemení. Robiť fotku jednoducho čitateľnú pre druhých ak sám cítim pestrosť podnetov sa mi zdá ako hranie sa na profesionála, ktorý to musí robiť, lebo ho klient živí.

V dileme "fotka ako zdokumentovanie vizuálnej stránky skutočnosti alebo fotka ako využitie skutočnosti pre svoje umelecké vyjadrenie" sa jednoznačne prikláňam k prvej verzii, hoci je jasné, že tieto dve funkcie fotografie vždy existovali ako sestry. Ide o osobnú preferenciu. Podľa mňa je fotka pravdivá ak podáva svedectvo. Opäť ide o tézu, s ktorou by mnohí polemizovali...

Fotky, ktoré vznikajú do súkromného albumu ale z nejakého dôvodu sa autor rozhodne ich prezentovať širšiemu obecenstvu vyvolávajú často "skutečný - a silný - vjem, zážitek, pocit".